Zánik textilky na prahu 21. storočia
Šialená privatizácia a príliv textilu z východu
Etapu privatizácie bavlnárskych závodov začala bratislavská firma Technoconsulting s ko-nateľom a jedným z jej spolumajiteľov Ing. Pavlom Hladkým. Hlavnú textilnú výrobu získali za zlomok jej účtovnej ceny.
Po troch rokoch, po ktorých zadĺžená firma Technoconsulting-TEXICOM s. r. o. v ružom-berskej textilke končí, pokračuje privatizácia ďalej s domácimi ružomberskými vlastníkmi a konateľmi. Menia sa názvy, vlastnícke vzťahy a riaditelia.
Viac ako 100 rokov od vzniku textilnej priemyselnej výroby prestáva v podniku akýkoľvek rozvoj. Prevádzky sú postupne zatvárané, prenajímané alebo odpredávané iným firmám. Postupne sa znižujú počty zamestnancov. Dlhoroční pracovníci odchádzajú z podniku a hľadajú si prácu v iných odboroch od štátnej správy až po obchod a služby. Mnohí z nich odchádzajú do predčasného dôchodku alebo sa stávajú dlhodobo nezamestnanými.
Vleklé problémy s poklesom výroby, odbytu, finančné problémy (oneskorené platby, meškajúce výplaty miezd, dlhy za dodávky surovín a neuhradené záväzky voči štátnym inštitúciam) a vysoké ceny energií od bývalej podnikovej teplárne privatizovanej ružomberskou firmou RES a. s. komplikujú život ružomberským textilákom.
V neposlednej rade úpadok podniku zapríčinili aj chýbajúce vízie na možnú, aspoň obmedzenú záchranu textilnej výroby formou zavedenia produkcie špeciálnych textilií, ktoré by mohli konkurovať výrobkom postupne prenikajúcim na európsky trh z Ázie alebo dopĺňať ich chýbajúci sortiment na trhu. (Uplatnenie textilných výrobkov v medicíne, stavebníctve, strojárstve, automobilovom priemysle a v ďalších netypických oblastiach .)
Tieto a ďalšie špecifické problémy textilky spôsobili, že sa firma stáva insolventnou a ná-sledne vedú k jej neodvratnému zániku. Firma je v konkurze a zvyšok nemovitého majetku sa rozpredáva správcom konkurznej podstaty aby bolo možno uspokojiť aspoň časť veriteľov firmy. Vybavenie a strojné zariadenie jednotlivých prevádzok, pred niekoľkými rokmi zväčša modernizované, bolo už predtým postupne demontované a ako kovový odpad postupne menené na finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov textilky.
Rok 2005 bol rokom zrušenia kvót na dovoz textilu do Európskej únie z Východu. Kvóty boli jedinou ochranou výrobcov klasického textilu v Európe pred zánikom. Konkurovať záplave lacného textilu u ktorého sa navyše pri minimálnych kontrolách ťažko dokazuje jeho zdravotná závadnosť (na rozdiel od vysokých požiadaviek, ktoré sú kladené na európsku textilnú výrobu) bolo obtiažne. Na priložených grafoch z nemeckých médií sú pre lepšiu predstavu znázornené princípy cenotvorby, toky dovozu a jeho objemy.
Čína, Bagladéš, India, Pakistán, Mjanmarsko, Indonézia, Kambodža, Laos, Barma, Filipíny, Thajsko, Srí Lanka, Vietnam a ďalšie krajiny, sú miesta, kde sa vyrába väčšina textilu dovážaného do Európy veľkými obchodnými spoločnosťami, nadnárodnými značkami a tiež veľké množstvo neznačkového a často nelegálneho tovaru. V tejto časti Ázie žije polovica svetovej populácie. Tu žijú robotníci v odevnom a textilnom priemysle, ktorí pracuju pre náš vzhľad a imidž. Ľudia, ktorí sú vykorisťovaní a ponižovaní, ľudia, ktorí nepoznajú spravodlivosť. V kambodžských továrňach dodávajúcich značky ako Marks and Spencer, GAP, Adidas a H & M boli odhalené prípady detskej práce, nútenej práce nadčas a agre-sívnej diskriminácie odborov. To je svet, kde sa v 21. storočí vyrába textil pre európske trhy.
2006 - textilná výroba, v zvyškoch kedysi najväčšej textilnej fabriky v Rakúsko-uhorsku a priemyselného "organismu" ktorý vo svojom nitru zamestnával v uplynulých dobách i viac ako 5 000 ľudí naraz, sa zastavila. Proces chátrania a rozpadu sa rozbehol na plné obrátky. Jednotlivé objekty boli správcom konkurznej podstaty rozpredané na uspokojenie dlhov. Niektoré mali možno väčšie šťastie a niektoré nie. Čo sa stane z Rybárpoľa, tohto stredobodu priemyselného rozvoja Ružomberka, ktorý nepretržite klokotal a búril až do konca tisícročia, to ukáže až čas. Fabrika, pôvodne založená na päťdesiat rokov, sa dožila takmer 112 rokov. Je to veľa, alebo málo? Nemala by však upadnúť v zabudnutie, lebo stále v Ružomberku a jeho okolí žijú stovky ľudí, ktorí v nej prežili časť svojho produktívneho života a podieľali sa svojou poctivou prácou na budování Ružomberka a celkovom spriemyselňovaní Slovenska.
2014 - zub času sa nezastavuje a v roku 120. výročia vzniku Ružomberskej textilky je celý areál na zaplakanie (česť výnimkám). Smutné je najmä to, že Ružomberok nemá svoju expozíciu o histórii textilnej výroby (a to ani do konca roka 2020. pozn. autora), na rozdiel od stálej výstavy o vzniku a histórii papierenskej výroby. Aspoň, že tá sa dočkala čestnej pripomienky, aby deti školou povinné poznali pri návšteve múzea aspoň túto časť histórie svojho mesta.
Na túto devastáciu stačilo iba necelých osem rokov...
2015 - spolu s iniciovaním a organizovaním panelovej výstavy "Od Mautnera po 21. sto-ročie" v Liptovskom múzeu v Ružomberku, sa podujalo miestne Občianske združenie "Ružomberská Žofia" osadit aj pamätnú tabuľu k 120. výročiu založenia textilky v Rybár-poli na budovu bývalej nákladnej vrátnice Bavlnárskych závodov.
Pre viac informácií kliknite na :
https://www.ruzomberskazofia.com/