Vývoj podniku do vzniku Československej republiky

Napriek spomaleniu tempa rastu výroby v roku 1904, kedy ľahšia kríza okrajovo zasiahla aj textilnú výrobu, už v roku 1905 výroba opäť stúpla o zhruba 30 %. Ďalšia kríza (1905-1907) spôsobila v nasledujúcich rokoch iba mierny rast výroby priadzí a stagnáciu výroby tkanín. Tá sa pohybovala okolo 10 miliónov metrov tkanín ročne. Počas vojny sa podnik preorientoval na vojnovú výrobu a zaistil si tak plný chod továrne a zisky.

Rokom 1918 sa končí základná etapa výstavby textilky. Počas nej vznikli 3 veľké pradiarne, tkáčovňa a 3 energetické zdroje. Tiež množstvo nevýrobných budov a doprovodných prevádzok. V okolí podniku bola vybudovaná rozsiahla bytová základňa a objekty veľmi dobrého  sociálneho  zaistenia.  Vznikla celkom nová a na svoju dobu moderná štvrť mesta s vlastným rytmom života a práce. Vznikol základ, na ktorom neskôr stavali ďalšie generácie ružomberských textilákov.

1904 - bola dokončená výstavba 2. pradiarne s 56 000 vretenami a južne od nej aj objektu elektrocentrály a teplárne, potrebnej pre narastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Počet krosien v závode sa rozšíril na 715.

1905 - Mautnerova spoločnosť získala všetky účastiny výroby krosien Northrop a pre-sunula ich výrobu z Budapešti do Rybárpola. Do roku 1917 sa v podniku vyrobilo asi 4 000 krosien.

1906 - opäť sa pristúpilo k bytovej výstavbe. V susedstve Malých domkov sa na Textilnej ulici vybudovali dve veľké trojpodlažné podpivničené bytovky. Rozšírila sa aj kolónia na Rybárpoľskej ulici o dve dlhé prízemné slobodárne oproti 2. pradiarni.

1908 ­- otvorená bola závodná "kantýna", tehlová poschodová budova, v ktorej pred rokmi bola tlačiareň LEV a v súčasnosti ju využíva firma A-textil. Bola tu závodná kuchyňa a dve jedálne. Ďalej tu bol výčap a herňa, na poschodí veľká sála s biliardom a neskôr i diva-delným javiskom.

1909 - v západnej  časti  areálu  fabriky  bol  postavený  vilový  obytný  dom s dvoj-, troj- a päťizbovým bytom, kde mal sídlo  riaditeľ spoločnosti.

1910 - podniková elektráreň v Rybárpoli začala od 22. februára dodávať elektrickú energiu aj pre celé mesto Ružomberok. Počet zamestnancov textilky sa podľa podnikových záznamov zvýšil na 3 280 pracovníkov, a tak sa textilka stala najväčším podnikom na Slovensku.

Text z reklamného plagátu určeného pre predajne s textilom:

"Ružomberská pradiareň - Tu sú dostupné výrobky akciovej  spoločnosti  Uhorský textilný priemysel. Je to jediná textilná továreň v Uhorsku, ktorá zamestnáva 4000 pracovníkov a pradie a tká zo surovej bavlny. Vyrába tak skutočne domáce produkty. Len výrobky označené hore uvedenými ochrannými známkami sú produktmi akciovej spoločnosti Uhorský textilný priemysel. Vyhýbajte sa zahraničným produktom s napodobeninami ochranných známok."

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR) 

1910 - ukončila sa výstavba troch obytných budov v blízkosti Malých domkov, za traťou. Vznikla tak nová ulica, nazývaná "Najdorf".

Tiež sa dobudovala 3. pradiareň, ktorá je zrkadlovým obrazom staršej 2. pradiarne. Kapacita tejto prevádzky bola 56 000 vretien a podnik sa tak dostal na celkovú výrobnú kapacitu 160 000 vretien.

1913 - pre rozšírenie tkáčskej výroby bola vybudovaná nová štvorpodlažná prístavba na západnej strane pôvodnej tkáčovne, ktorá bola prvou železobetónovou stavbou vo fabrike. Vybavená bola modernými krosnami Northrop vlastnej výroby.

1914 - podnik sa preorientoval na vojenskú výrobu. Na 350-tich šijacích strojoch začala konfekčná výroba vojenskej bielizne. V prvom období 1. svetovej vojny vyrábala textilka zo zásob a neskôr z americkej bavlny, ktorá bola dovážaná cez neutrálne štáty na Jadrane.

1915 - po vstupe Talianska do vojny proti Rakúsku-Uhorsku sa hľadal zdroj náhradných surovín, ktorý sa našiel v švédskom nátronovom papieri. Vďaka vlastnej strojárni sa tak podarila konverzia strojného zariadenia na novú surovinu - papier.

1916 - tkáčovňa sa rozšírila o ďalšiu prístavbu na južnej strane, ktorá mala dve poschodia. V tkáčovni v tom čase pracovala aj zosukáreň.

1917 - Mautner kúpil stratovú Ružomberskú celulózku a papiereň, úč. spol. a prestaval jej výrobu  z  výroby  sulfitového  baliaceho  papiera  na  nátronový  spriadací.  Za investíciu 6,5 milióna korún tak zachránil zásobovanie textilky až do ukončenia vojny. V tomto roku bola denná produkcia 25 000 kg papierovej priadze a 15 000 kg špagátu. Pri spracovaní tohto materiálu mimoriadne trpeli stroje, ktoré po vojne bolo potrebné nákladne opravovať alebo meniť.  Trpeli aj robotníci, no podnik ťažké vojnové roky prežil.