Ružomberská textilka medzi dvoma svetovými vojnami

Po vzniku Československa, 28. októbra 1918, naďalej trvá vojnový stav. Ružomberok je oslobodený od okupácie maďarskými jednotkami až v decembri 1918. Hospodárstvo je rozvrátené,  nie  sú  suroviny   ani  uhlie,  železničná  preprava   viazne.  Textilka  pokračuje v spracúvaní papierovej priadze. Na jeseň roku 1919 začínajú prvé dodávky bavlny do Československa. Prebieha menová odluka od Maďarska, ktorá je ukončená až v roku 1920. Zákonom je nariadené preniesť sídla správ a vedení účastinných spoločností zo zahraničia do ČSR. Dotýka sa to aj Mautnerovho koncernu a všetkých jeho kapitálových a perso-nálnych vzťahov. Vznikajú tak Mautnerove textilné závody, a. s. so sídlom v Náchode (neskôr v Prahe). Filiálny podnik v Rybárpoli si dáva zaregistrovať v októbri 1919 zmenu názvu na Mautnerovské textilné závody, úč. spol. Ružomberok - Rybárpole. Už 24. marca 1920 je podnik  premenovaný  na  Ružomberské  Mautnerovské  textilné  závody, úč. spol. v Ružomberku. Vďaka dlhodobému úverovaniu podniku a Mautnerovým problémom s kapi-tálom sa do správnej rady koncernu dostávajú predstavitelia Živnobanky JUDr. Jaroslav Preiss a Jindřich Bělohříbek. Predznamenáva to úpadok Mautnerovho postavenia v spo-ločnosti a stály vzostup vplyvu Živnobanky.

Ukážky osvedčení o zápisu ochranných známok výrobkov textilky

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR)

Príklady ochranných známok rybárpolských výrobkov

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR) 

1921 (september) - riaditeľa Jolescha nahradzuje predstaviteľ Živnobanky František Adámek, ani on však nedokáže zastaviť hospodársku krízu, ktorá zasahuje Československo.

1922 - v textilke  sa  začína  prepúšťať.  Redukuje  sa  pracovný  týždeň  zo  šiestich na štyri a neskôr až na tri dni. V októbri je výroba takmer na mesiac zastavená. Po dvadsiatich predvojnových rokoch budovania moderného textilného komplexu s európskym významom teraz ďalší rozvoj úplne stagnuje.

1922 - proti takzvanej džungli na Rybárpolskej ulici je postavená, podľa starého projektu, žandárska stanica, aby zabránila sociálnym nepokojom v dobe krízy. Smerom k Ružom-berku, na ľavom brehu Váhu, je vybudovaná liečebňa pľúcnych chorôb - kuratórium, ktoré bolo neskôr premenené na starobinec.

1922 - vzhľadom na finančné straty nie je už Mautner schopný zúčastniť sa na bankami uskutočnenom navýšení kapitálu, a tak prichádza o majoritný podiel v koncernu a jeho podiel sa zužuje na 30 %.

1926 - po skončení takzvanej medzikrízy sa vzhľadom na zvýšené nároky výroby na dodávku  elektrickej  energie  pristupuje  k výstavbe  novej energocentrály. Tá je dokončená v roku 1927. Jej súčasťou sú objekty novej teplárne, strojovne turbín a vyrástol aj nový 70-metrový  komín.  Ten  je  už  piaty v poradí.  Stavia sa už aj s využitím oceľových  konštrukcií a železobetónu.

1929 (17. marec) - Izidor Mautner, zakladateľ firmy, sa vzdáva kresla prezidenta správnej rady spoločnosti. Prichádza svetová hospodárska kríza, medzi prvými je ohrozené textilné odvetvie, ktoré začína strácať trhy. Ťažké sociálne dôsledky zasahujú textilákov o to tvrdšie, pretože podiel textilnej výroby v priemyselnej štruktúre štátu je neprimerane veľký. Využitie výrobných kapacít klesá na 57 %.

1931 (18. máj) - Živnobanka sa stáva 100 percentným vlastníkom československých podnikov mautnerovského koncernu, a teda aj rybárpolského podniku.

1933 - počet krosien poklesol na 1 197 kusov. Pokračujú problémy s odbytom.  Postupne ale začína navyšovanie vojenských dodávok. Veľký vplyv na to mala opakovaná intervencia Andreja Hlinku a agrárnického poslanca Rybárika u ministerského predsedu, aby Rybárpole dostalo vojenské objednávky a prídel.

1936 - najkritickejšie obdobie fabriky je prekonané napriek zhoršovaniu politickej situácie v Európe a podnik zaznamenáva opätovný vzostup počtu inštalovaných krosien. 1. sep-tembra 1936 dochádza k výmene centrálneho riaditeľa podniku a novým riaditeľom sa stáva Osvald Glässner. Bavlnársky priemysel však naďalej zápasí s dlhodobou depresiou. Napriek  nepriaznivým  podmienkam  sa  však darí zvýšiť zamestnanosť, oproti roku 1930, o viac ako 800 pracovných miest.

1937 - pod vedením riaditeľa Glässnera dochádza k modernizácii pradiarskej výroby. Selfaktorové pradenie je nahradzované prstencovými dopriadačkami. Do výroby boli zaradené umelé vlákna zo zahraničia i z domácej produkcie.

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR) 

1938 - v celom Československu i v mautnerovskom koncernu prebiehajú prípravy na možnú vojnu s fašistickým Nemeckom. Dňa 30. septembra 1938 však dochádza k podpisu Mníchovskej dohody.

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR)