Textilka v rokoch 1939 až 1945

Obdobie po vzniku Slovenského štátu (14. marec. 1939) sa napriek všetkým okolnostiam vyznačuje  obnovením stavebného rozvoja podniku a smelým plánom na jeho zmodernizovanie a rozšírenie. Vzhľadom na takmer monopolné postavenie Rybárpoľa v Slovenskej republike sa už v roku 1940 začína s prípravou rozsiahleho rozšírenia výrobných kapacít podniku a výstavby nových ubytovacích kapacít v oblasti Klačna a Malých Tatier. Slovenský trh sa otvára nemeckému spotrebnému priemyslu. Znamená to takmer bezcolný import tovaru. Na druhej strane vývoz do Nemecka podlieha prísnym kvótam. Ovplyvňuje to najmä bavlnársky priemysel, a teda aj rybárpolskú filiálku Mautnerovských textilných závodov.

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR) 

1939 (4. september) - rozsiahly požiar v prvej pradiarni. Je to už tretí požiar tejto prevádzky od jej vzniku. Budova je následne znížená o druhé, najviac postihnuté, poschodie. Chýbajúce časti budovy sú obnovené až roku 1958.

1940 (27. júl) - názov podniku sa mení z Mautnerovských textilných závodov, účastinná spoločnosť Praha, filiálny závod Rybárpole na Ružomberské textilné závody, úč. spol. v Ružom-berku - Rybárpoli. Odberatelia v Nemecku a Rumunsku rušia v roku 1940 objednávky v celkovej hodnote takmer 70 miliónov korún, čo je viac ako polovica rybárpolskej produkcie. Znamená to, spolu s vysokými prirážkami k cene dovážanej suroviny, ďalšie problémy pre Ružomberskú fabriku. V druhej polovici roku sa napriek nesúhlasu úradov hromadne znižuje počet pracovníkov podniku.

1941 (10. január) - zásobovacia kríza vrcholí ďalšou hromadnou výpoveďou a predpokladá sa úplné zastavenie továrne. K tomu dochádza od 3. do 9. februára. Na nejaký čas je určitým riešením dovoz bavlny zo ZSSR a Iránu. V tomto roku sa riaditeľom ružomberskej textilky po Oswaldu Glässnerovi stáva František Pavlíček. Po začatí výstavby novej pradiarne a tkáčovne sa s menším  oneskorením   rozbieha  aj  výstavba  novej   zošľachťovne   medzi  starou  strojárňou a Váhom, ktorá má postupne nahradiť všetky staré úpravárske objekty. Ďalší požiar v podniku (21. september 1941) redukuje stav surovinových zásob. Podnik uskutočňuje pokusy s pesto-vaním a spriadaním domácich rastlín. Riešením sa, od jesene 1942, stáva spracovávanie umelého vlákna z Chemického spolku v Bratislave. Rybárpole si zabezpečuje 4 000 ton suroviny ročne.

1942 - až na priestory, ktoré zaberá tepláreň z roku 1904 je stavebne ukončená nová prízemná tkáčovňa, neskôr vybavená krosnami od firmy Rütti.

1943 - pripravujú sa veľké projekty na prestavbu obytnej zóny v okolí textilky a na vybudovanie novej obytnej štvrte na Klačne. Tieto plány, vzhľadom na koniec vojny, neboli v tejto podobe nikdy realizované.

1943 - do prevádzky je uvedená 4. pradiareň vybavená modernou technológiou od firmy RIETER. 

1944 - vystavaná je priehrada v doline Čutkovo. V masíve Čebraťa sú zachytené ďalšie pramene a je vybudovaný nový vodovod pre textilné závody. 

1944 - dňa 27. augusta preberajú mesto Ružomberok povstalci. Vzhľadom k významu zbrojárskej výroby v podniku sa Ružomberok stáva cieľom nemeckého útoku a tak 6. septembra mesto padá opäť do nemeckých rúk. Likavka, kaštieľ Žofia, Čebrať i Klačno sa stávajú miestami popráv  povstalcov  a  medzi  nimi  aj  textilákov.  V októbri  začína  evakuácia  surovín, výrobkov a strojného vybavenia do podnikov v Protektorátu Čechy a Morava a v Sudetoch. Pracovníci Ružomberských   textilných   závodov  však  značnú   časť   tovaru  a  surovín   skrývajú   priamo v  priestoroch  textilky.

POTVRDENIE

Všetky výrobky Ružomberských železiarní a.s. Rybárpole sa vrátane výrobného zariadenia a maximálneho množstva odborných síl majú premiestniť na vyhovujúce miesto v Ríši, aby tam bolo vzhľadom na naliehavosť možno opäť čo najrýchlejšie zahájiť výrobu.   Všetko zariadenie výroby zabavené počas obsadenia partizánmi (vozidlá, materiál a tak podobne) bude nevyhnutne potrebné pre opätovné vybudovanie a bude tak ako predtým majetkom železiarní Ružomberok. Nemecká priemyselná komisia ako pobočka Ríšskeho ministerstva pre zbrojenie a vojnovú výrobu žiada vojenské miesta a ostatné úrady o ďalekosiahlu podporu Ružomberským železiarňam pri obstarávaní týchto potrieb.

Bratislava, 4. November 1944

(Státní oblastní archiv v Zámrsku, ČR) 

1945 - na januárový nátlak vládnych orgánov ktorým reagovali na plienenie slovenského priemyslu oznamujú Nemci (19. februára 1945), že podniky nebudú ani vyhodené do povetria ani  inak  zničené,  len  bude  ochromená  ich  prevádzka.