Rozvoj do roku 1904
PRVÝCH 10 ROKOV PODNIKU
V roku 1895 začala riadna výroba priadze v Rybárpoli. Bolo vyrobených prvých cca 213 000 kg bavlnenej priadze na strojoch ASA LEES a DOBSON-BARLOW, ktoré mali v tom čase spolu 26 000 vretien. Rozvoj podniku pokračoval rýchlym tempom. V priebehu roku bolo postavených 14 ďalších objektov. Dôraz bol kladený najmä na vybudovanie úpravárenských prevádzok a zvýšenie kapacity tkáčovne. Tá bola rozšírená o poschodovú prístavbu na severnej strane. Postavané boli dve farbovne, bielidlo a opaľovňa tkanín. Ako energetický zdroj pre úpravárenské prevádzky bola vybudovaná ďalšia tepláreň s komínom a nová strojovňa. Tiež boli vybudované: sklad materiálu, sklad vlnených odpadov, budova konfekcie, spoločná budova vrátnice, pošty a železničnej stanice (na južnej strane v tom čase jednokoľajovej železnice) a dve drevené šopy. Okrem výrobných a prevádzkových budov boli vystavané prvé tri obytné domy na Rybárpoľskej ulici, základ budúcej robotníckej kolónie.
1896 - na prvých inštalovaných 250 mechanických krosnách bolo vyrobené 1 731 407 metrov zrebných tkanín. Výroba priadzí sa v tomto roku viac ako strojnásobila. V tomto roku pribudlo v areáli podniku ďalších 12 objektov. Bol to ďalší sklad materiálu, sklad zafarbeného materiálu, oddelenie oxidácie tkanín, oddelenie impregnačných úprav, závesná sušiareň tkanín, bielidlo a oxidácia priadzí, dve prístavby - sklady priadzí pre pradiareň, dve žumpy pre úpravne a ďalšia drevená šopa. Vystavaná bola tiež zlieváreň a prvá časť strojárne a ďalšie obytné domy pre robotníkov v západnej časti Rybárpoľskej ulice.
1897 - tempo výstavby podniku poľavuje. Dokončil sa sklad hotového tovaru, oddelenie oxidácie, veža na vodu s obsahom takmer 95 000 litrov úžitkovej vody a čistiareň odpadových vôd, červená farbovňa a prístavba modrej farbovne. Smerom k mestu bola postavená skupina takzvaných "Malých domkov", určených pre robotníkov a majstrov.
1898 - v priebehu roku bol vybudovaný sklad olejov, sklad bavlny, kotolňa a žumpa pre závodnú kuchyňu, ďalšia ubytovňa pre robotníkov a ešte jedna drevená šopa. Budovu postavenú pôvodne pre konfekciu prestavali na ďalšiu pradiareň. Dobudovaná bola administratívna budova podniku. Generálnym riaditeľom spoločnosti je v tomto roku menovaný Július Jolesch z Jihlavy. Ten je neskôr Mautnerom vyslaný do USA, aby preštudoval nový americký vynález krosna s automatickou výmenou kaniet NORTHROP. Technickým riaditeľom podniku bol v tých časoch Móric Abeles rodák z Vysokej Libyne v Čechách.
Pre zaujímavosť uvádzam zápis z návštevnej knihy výstavy "Od Mautnera po 21. storočie", ktorá sa konala v dňoch 2. 10. - 30. 11. 2015 v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Zápis zanechal vnuk pána riaditeľa Mórica Abelesa. Ďakujeme!
V nasledujúcich piatich rokoch bolo vybudované množstvo ďalších prevádzkových a pomocných stavieb. Pre lepšiu predstavu rozvoja podniku do roku 1904 uvádzame, na podklade súčasnej katastrálnej mapy, plán umiestenia jednotlivých budov .
Izidor Mautner založil v roku 1900 "Uhorsko-americkú továreň na krosná Northrop a textil, účastinnú spol. v Budapešti", jej súčasťou sa stala aj rybárpolská zlieváreň a strojáreň, a tak boli v Rybárpoli, medzi Váhom a železnicou, dve akciové spoločnosti. V textilke v tej dobe pracovalo už 1 420 robotníkov.
1901 - došlo už k druhému požiaru pradiarne (prvý bol v roku 1899). Ten prevádzku prakticky zničil. Okamžite bola začatá jej obnova a rozšírenie. Nová pradiareň bola vybavená zachránenými a predovšetkým novými stroji zakúpenými po požiari. Výrobná kapacita tak stúpla na 44 000 vretien. Kapacita tkáčovne bola zväčšená dvoma prístavbami z južnej strany, menšou pre pestrotkané tkaniny a väčšou pre nové krosná NORTHROP. Počet krosien vo fabrike sa tak zvýšil na 715 kusov. Vzhľadom na nárast výkonu prvej teplárne, s ktorým sa pri jej výstavbe rátalo, bol vybudovaný druhý komín, v približne rovnakej výške ako prvý. Namiesto provizórnych drevených objektov sa stavala nová spoločná budova úpravní. Menilo sa aj vodné hospodárstvo, čo viedlo k vybudovaniu vodných zdrojov a rezervoáru na svahoch vrchu Čebrať.
1902 - bola rozšírená pôvodná administratívna budova a začalo sa s výstavbou novej železničnej stanice v Rybárpoli na odľahlej strane trati. O dva roky neskôr bol sklad hotového tovaru rozšírený o ďalšiu výrobnú budovu - motáreň na pamok. Vznikol tak komplex ústredného skladu, ktorého budovy stoja dodnes. Vybudovaná bola odpadková a neskôr vigoňová pradiareň s 3 600 vretenami a množstvo ďalších prevádzkových a pomocných budov v areáli fabriky. V lesíku nad novou železničnou stanicou bola v tom čase postavaná oplotená vila s parčíkom a jazierkom, v ktorej bol ubytovaný riaditeľ a najvyšší pracovníci firmy.
1904 - bola ukončená aj výstavba II. pradiarne a južne od nej základná časť novej teplárne a elektrárne. Dokončená bola dvojpodlažná nemocnica s ordináciami na prízemí a lôžkovou časťou so šesťdesiatimi lôžkami na poschodí.