Pradenie, priemyselná revolúcia a vznik nových profesií na Liptove
Pradenie je činnosť určená na zhotovenie priadze z jednotlivých textilných vlákien, ktoré majú obmedzenú dĺžku. Podľa nálezov v gruzínskej jaskyni Dzudzuana na úpätí Kaukazu boli prvé ľanové priadze vyrobené už asi 34 000 rokov pred n. l. Zo staršej doby kamennej pochádzajú najstaršie nástroje k pradeniu - vretená s praslenom, ktorý mal funkciu zotrvačníka. Najstaršie vyobrazenie pradenia s ručným vretenom pochádza z Egypta. Roku 1268 sa do Paríža dostáva "hindustánske koleso", ručné spriadacie koleso, pochádzajúce z Indie. Bolo predchodcom kolovratu. Významným krokom v pradení bol vynález krídlového vretena (1480), ktoré umožnilo súčasné skrúcanie a namotávanie spriadanej priadze. Najskôr bolo poháňané ručným kolesom. Neskôr ho do pohybu uvádzal šľapací mechanizmus. Kolovrat sa v domácej výrobe na Slovensku rozšíril už v 14. storočí a po-užíval sa aj na pradenie bavlny.
Stúpajúca spotreba priadze v 18. storočí viedla k nutnosti vyvíjať dokonalejšie spriadacie techniky. Angličania Paul a Wyatt si roku 1758 patentovali spriadací stroj s valčekovým preťahovacím ústrojenstvom - najdôležitejšou súčasťou budúcich spriadacích strojov. Roku 1764 bolo Jamesom Hargreavesom z Anglicka vynájdené niekoľkonásobné spriadacie koleso "Spinning Jenny" na ručný pohon. Spriadací stroj nazvaný "Waterframe" vytvoril roku 1769 Richard Arkwright a tým sa začal definitívny prielom techniky do textilnej výroby.
Na základe skorších vynálezov bol Samuelom Cromptonom roku 1779 zostrojený univerzálny spriadací stroj "Mule". Medzi rokmi 1825 až 1830 bol Richardom Robertsom z Anglicka vynájdený a postavaný funkčný "selfaktor" - automatický spriadací stroj. Väčšieho rozšírenia sa však dočkal až v polovici 19. storočia.
Na území Slovenska sa priadlo už v neolite. Používali sa vretená s praslenom v tvare kamenného dvojkužeľa alebo kolieska. Asi od polovice 18. storočia sa začali používať aj sústružené vretená s dreveným kolieskom, pevne spojeným s paličkou. Pradenie na vretene a neskôr na vretenovom kolovrate malo dve fázy: skrúcanie vlákien a namotávanie priadze na vreteno. Pri pradení na krídlovom kolovrate sa tieto činnosti vykonávali súčasne. Pradenie bolo považované za typicky ženskú prácu. Zaoberali sa ním vydaté ženy i slo-bodné dievčatá, ktoré sa spolu stretávali na priadkach. V oblastiach s rozvinutým plátenníctvom priadli aj muži.
Po založení textilky v Ružomberku nastala potreba nových, na Liptove väčšinou neznámych, profesií. Domáce obyvateľstvo ovládajúce nanajvýš domáce pradenie ľanu a vlny nemohlo spočiatku požiadavky priemyselnej pradiarskej výroby spĺňať. Postupom času však bolo zaškolené na nové práce. Tieto vychádzali z výrobného postupu v rybár-poľskej pradiarni. Bolo to najmä rozvoľňovanie a čistenie surovej bavlny, obsluha mykacích, preťahovacích a predpriadacích strojov. Následne potom dopriadanie bavlnenej priadze najskôr na selfaktoroch a v neskoršej dobe aj na novších prstencových dopriadacích strojoch.
Bavlna je ľudové označenie rastliny bavlník (Gossypium L.), a tiež vlákien získaných z povrchu jej semien. Na Slovensko sa táto surovina dovážala už od stredoveku a od 14. storočia sa tu aj spriadala. Od 18. storočia sa začala spracovávať v manufaktúrach, napríklad v kartúnke v Šaštíne. Neskôr, s rozvojom továrenskej výro-by, sa začala využívať vo veľkom. Na konci 19. storočia tvorila až 80 % objemu všetkých používaných textilných materiálov. S vynálezom prvých syntetických vlákien na začiatku 20. storočia sa začala používať aj v zmesiach s nimi.
