Podnik v období VHJ SLOVAKOTEX

1969 - 1989

V roku 1969 sa všetky slovenské textilné podniky spojujú do trustu osemnástich podnikov nesúcich názov VHJ SLOVAKOTEX. 

Nakoľko v sortimente týchto podnikov chýbajú jemné tkaniny pre odevný priemysel, je vypracovaný program zmien v textilnom priemysle.  Ten ráta  s  investíciami zameranými  na zvýšenie jemnosti priadzí a tkanín, aby sa v sortimente postupne objavili tieto výrobky a uspokojili tak požiadavky trhu. Predpokladá sa modernizácia na všetkých stupňoch výroby, od pradenia až po zošľachťovanie. V tejto situácii na miesto nového riaditeľa BZVIL po Štefanovi Obuchovi nastupuje dlhoročný pracovník textilky, človek s novým ekonomickým myslením, neskorší doktor filozofie, Artúr Mydlo.

1969 - vzniká zámer na rekonštrukciu a modernizáciu výrobných prevádzok pre roky 1969 až 1980. Súčasťou plánu je i rozsiahla sociálna oblasť s prioritou výstavby nových bytov a vybudovanie výskumnovývojovej základne, ktorá má kvalitatívne posunúť vývoj nových druhov tkanín v podniku. Vymenených je 100 mykacích strojov v 2. pradiarni za nové z Poľska a overuje sa nový československý vynález, bezvretenové dopriadacie stroje BD 200. Koncom roka zamestnáva BZVIL 5 404 pracovníkov.

1970 - rekonštrukcia čistiarne a miešarne 2. pradiarne, nová technika pre zošľachťovňu (kontinuálna farbiaca linka, egalizačné rámy, 10‑farebný filmový tlačiaci stroj), prvých 60 krosien UTAS pre 2. tkáčovňu, nové mykacie stroje pre 3. pradiareň a ďalšie modernizácie podniku. 

1970 - Začína dostavba a celková modernizácia zošľachťovne s inštaláciou  nových technológií  na  bielenie,  farbenie a potlač tkanín, a to aj tkanín s obsahom syntetických materiálov. V decembri je slávnostne uvedený do prevádzky nový, dlho očakávaný most do Rybárpola a tiež prvá z prevádzok nového závodu BZVIL - pradiareň v Leviciach.

Každoročné jesenné výstavy Bavlna prinášali nové dezény a materiály z produkcie BZVIL.

1971 - rekonštrukcia mykacích strojov RIETER v 4. pradiarni, ďalších 96 krosien UTAS a listové stroje pre 2. tkáčovňu, nové bezvretenové dopriadacie stroje BD 200 pre 2. pradiareň a mykacie stroje pre 3. pradiareň a v neposlednej rade aj nový filmový rotačný tlačiaci stroj od firmy STORK pre zošľachťovňu. Budujú sa bytovky na Žilinskej a Hrabovskej ceste.

1972 (22. jún) - požiar v zošľachťovni, ktorý zničil časť strechy v prestavovanej bieliarni. Napriek tomu sa pokračuje v rekonštrukcii s cieľom dosiahnuť výmenou strojného zariadenia zvýšenie podielu výroby nových druhov, nárast produkcie filmovej tlače tkanín a celkové zlepšenie kvality produkcie.

1974 - začína modernizácia 1. pradiarne, ktorá má umožniť výrobu priadzí s obsahom syntetických vlákien, a zároveň aj modernizácia 1. tkáčovne,  kde  sú  dosluhujúce  krosná K-58 nahradzované prvými 100 kusmi škripcových krosien STB-2-330 zo ZSSR s pracovnou  šírkou  330 cm  (prvými svojho druhu v republike).  Modernizuje sa aj prípravňa 1. tkáčovne.

Škripcové (bezčlnkové) krosná STB-2-330 ako náhrada za zastarané krosná K-58 v 1. tkáčovni. (pohľad od osnovného návoja)

1976 (27. jún) - rozsiahly požiar v odštepnom závode v Leviciach ničí budovu pradiarne, náhradnú výrobu potom zabezpečuje dlhé mesiace základný závod BZVIL v Rybárpoli. Počas roku začína výstavba už piatej pradiarne v poradí, určenej pre výrobu jemných česaných priadzí. Do prevádzky je uvedená v roku 1983 a na svoju dobu je vybavená najmodernejšou technikou od svetových firiem.

1979 - v priestoroch 2. tkáčovne je vytvorená pletiarska dielňa s osnovnými pletacími strojmi (rašlami) so zanášaním útku od firmy KARL MAYER využívanými na výrobu povlakovín a obrusovín.

Putovná štandarda riaditeľa podniku a ZV ROH BZVIL Ružomberok. Lícná a rubová strana.

1984 (1. január) - dochádza k odštiepeniu závodu v Leviciach a Kútoch a k vzniku nového národného podniku LEVITEX. Ružomberské BZVIL tak naďalej tvorí už iba základný závod, strojáreň a stavebný závod v Rybárpoli a tkáčovňa pestrotkaných tkanín v Trenčíne - Zlatovciach. Celkovo tak má kombinát v tom čase 5 684 zamestnancov. V 3. pradiarni je ukončený prechod z klasického na bezvretenové dopriadanie.

1985 (3. júl) - rozsiahly požiar strechy bielidla spôsobuje veľké škody na strojnom zariadení, kontinuálnej bieliacej linke KLEINEWEFERS. Požiar sa našťastie nerozšíril na ďalšie časti prevádzky. Do konca roka 1986 vypomáhali ružomberským bavlnárom s bie-lením ostatné podniky VHJ Slovakotex i Bavlnárskeho priemyslu GR Hradec Králové.

1986 - koncom roka je uvedená do skúšobnej prevádzky nová bieliaca linka od švajčiarskej firmy BENNINGER. V 3. pradiarni je dokončená montáž čistiarenskej linky RIETER a nových mykacích strojov a v 1. tkáčovni je inštalovaných 33 krosien STB-2-250 zo ZSSR na výrobu superširokých tkanín vyrábaných iba v rybárpolskom podniku. Moderným sídlom riaditeľstva podniku sa stáva nová adminitratívna budova postavaná medzi centrálnymi skladmi a starou administratívnou budovou.

1988 - do dôchodku odchádza dlhoročný riaditeľ podniku PhDr. Artúr Mydlo, ktorý sa nebývalou mierou zaslúžil o rozvoj ružomberskej textilky. Na jeho miesto nastupuje Ing. Peter Filipp, bývalý technický námestník.

1989 (30. jún) - na základe nového zákona o štátnom podniku dochádza z rozhodnutia ministra priemyslu SSR Ing. Štefana Urbana k zrušeniu VHJ SLOVAKOTEX a k prechodu na dvojstupňové riadenie štátneho podniku priamo ministerstvom.