Vznik firmy Uhorský textilný priemysel v Rybárpoli
Na konci 19. storočia, s nástupom priemyselnej revolúcie a rozmachom veľkovýroby v Európe, sa aj v agrárnom Uhorsku začalo ustupovať od feudálnych vzťahov. Otvárala sa cesta k jeho spriemyselňovaniu. Zákonodarcovia prijímali zákony na podporu rozvoja priemyslu. Umožňovali tým vstup cudzích investorov najmä z rakúskej časti monarchie. Veľkými podporovateľmi rozvoja boli v tej dobe minister obchodu gróf Gabriel Bároš, štátny tajomník barón Jozef Szterényi a ďalší.
Roku 1894 sa Izidor Mautner rozhodol založiť v Hornom Uhorsku veľkú pradiareň bavlny a tkáčovňu s nevyhnutnými vedľajšími prevádzkami. Hlavným predpokladom úspechu bola správna voľba lokality. Smerodajnými podmienkami boli výhodná zemepisná poloha pre dodávky surovín a uhlia a možnosť získať dostatok zamestnancov. Toto všetko sa nachádzalo na hornom Považí. Obyvateľstvo nebolo pre prácu v priemysle školené, ale vzhľadom na nedostatok iných výhodnejších pracovných príležitostí sa dalo predpokladať, že lepšie odmeňovanie práce v priemysle bude dostatočnou motiváciou pre nábor nových pracovníkov.
Voľné pozemky na západ od mesta Ružomberok, dostatok čistej vody a blízkosť Košicko-bohumínskej železnice spolu s množstvom voľných pracovných síl na Liptove a ekonomická krátkozrakosť predstaviteľov Trenčína, Sučian a Liptovského Mikuláša, ďalších kandidátov na vznik modernej textilky, tvorili šťastnú zhodu okolností. Vďaka nej vznikla v roku 1894 nová spoločnosť Mautner a Weiss. Tá sa po ustanovujúcom valnom zhromaždení konanom 5. de-cembra 1894 zmenila na Uhorský textilný priemysel, účastinnú spoločnosť v Rybárpoli (Magyar textilipár részvénytársaság, Rybárpole - puszta). Spoločnosť, založená na 50 rokov, bola od začiatku roku 1896 zapísaná v ružomberskom živnostenskom registri s oprávnením na pradiarsku, tkáčsku a farbiarsku továrenskú činnosť.
Založenie firmy bolo podporované nielen mestskou správou, ktorá si uvedomovala výhody industrializácie, ale aj samotnou uhorskou vládou. Mautner vytvoril všetky podmienky pre stavbu továrne vybavenej v tej dobe najmodernejším zariadením. Začal založením tkáčskej školy v malej drevenej šope. Nechal v nej nainštalovať a uviesť do prevádzky 40 tkáčskych strojov. Ako inštruktori tu pôsobili tkáči zo severných a východných Čech. Mautner tak zabezpečil, aby budovaná továreň mala po začatí výroby k dispozícii dostatočný počet miestnych vyučených robotníkov.
Do konca roku 1894 v Rybárpoli na pozemku podniku okrem tkáčskej školy vyrástla podpivničená dvojposchodová pradiareň (západná časť neskoršej 1. pradiarne) s typickou vežou na severnej strane a základná časť tkáčovne tvorená suterénom a prízemím (neskoršia stredná časť 1. tkáčovne). Ďalej tepláreň medzi pradiarňou a tkáčovňou s prvým, 51 metrovým komínom (jej múry sa zachovali do dnešných čias), určená na výrobu pary pre pohon parných strojov a samostatná strojovňa pre pradiareň. Takzvaná modrá farbiareň bola prvou úpravárskou prevádzkou podniku. V priestoroch medzi bývalou vrátnicou a objektom firmy Montana (predtým kultúrny dom) bolo vybudované sociálne zázemie podniku - závodná kuchyňa s jedálňou a ubytovňa zväčša pre stavebných robotníkov. Týchto desať stavieb predstavovalo základ budúceho textilného veľkopodniku. V nasledujúcom roku výstavba pokračovala a začalo sa aj s výrobou priadze. Podnik v roku 1895 vyrobil 213 000 kg bavlnenej priadze na prvých 26 000 inštalovaných vretenách. V provizórnych budovách boli súčasne zriadené ďalšie úpravárenské prevádzky.
Začiatky boli ťažké. Obyvateľstvo si privykalo na pravidelnú prácu dlhšie než sa predpokladalo. Nové profesie boli pre miestne obyvateľstvo neznáme, preto ich zaučenie si vyžadovalo značné finančné výdavky. Obyvatelia často zanechávali prácu v továrni, aby sa venovali omnoho ťažšej a horšie platenej práci pltníkov, drevorubačov a paholkov, ktorá bola v tomto kraji obvyklá. Kvalifikovaní pracovníci tak museli byť presťahovaní z Mautnerových podnikov, najčastejšie z Čiech. Títo cudzí robotníci, majstri a úradníci si ťažko zvykali na miestne podmienky a boli neprestajne nahradzovaní novými silami. No aj tak tu niektorí zostávali a zakladali spolu s miestnym obyvateľstvom tradíciu budúcich textiláckych generácií. Od roku 1896 sa rozbehla aj tkáčska výroba a na prvých 250-tich inštalovaných mechanických krosnách sa vyrobilo cca. 1 731 000 metrov zrebných tkanín.
